Amiga a video

3. pokračovanie z AMIGA Review 9

Ten, kto na to má, nech sa nechá s nimi sprevádzať cez fascinujúci svet pohyblivých obrázkov a jeho spracovávanie pomocou počítača. Vážený čitateľ, na programe je ďalšie volné pokračovanie seriálu článkov o prepojení videotechniky s počítačom Amiga.
V predošlých článkoch sme sa zaoberali prevážne teóriou a teraz skočíme rovnými nohami do praxe. Bude to skok do mútnych vôd a naučíme sa v týchto vodách plávať. Budeme sa zaoberať spracovávaním videa na semi-profesionálnej úrovni a tu už treba počítať s investíciami do techniky. Je pravdou, že obyčajná Amiga 1200 má vstavaný modulátor s vyvedením signálu FBAS (pozri predošlé pokračovania), ale s takouto výzbrojov by sme dnes už ďaleko nezašli. Napojenie počítače Amiga cez vstavený modulátor na video dovolí iba záznam počítačového RGB obrazu premodulovaním do FBAS signálu (napr. animácie) na videopás v nízkej kvalite VHS bez možnosti ďalšieho procesingu obrazovej informácie, kľúčovania obrazov, riadiacich efektov alebo strihu.
Kto sa chce tomuto odboru venovať vážnejšie potrebuje na začiatok počítač Amiga vybavený aspoň 6 MB RAM (neverte tým, čo vám budú tvrdli, že 3 MB RAM bohato postačí; všeobecne platí, že čím viac pamäte tým väčšie pohodlie pri práci), pevným diskom (na grafiku treba rátať s kapacitou okolo 1 GB), multiscan monitorom, genlokom a z video strany rekordérom kvality SVHS. Počítač by mal mať na pevnom disku inštalované odpovedajúce programové vybavenie pre animáciu, titulkovanie, kreslenie i filtráciu obrazu. Na Amige je pre tento účel bohatý výber programov a v časopise Amiga Review na ne vychádzajú priebežne recenzie. Ideálne je mať v počítači kartu s SCSI kontrolerom, ale nie je to nevyhnutnosť. Grafická karta nie je podmienkou, pretože v konečnom dôsledku sa vždy obraz prevedie do PAL normy t.j. šírka pásma pre 640x400 bodov alebo prípadný overscan (ako bolo doporučené v predošlom). Šírka pásma PAL normy obrazovo povedané predstavuje 256000 bodov, z ktorých každý môže mať teoreticky iný farebný odtieň.
AGA čipy počítačov Amiga 1200 a 4000 bez ďalšieho prídavného hardweru zobrazia uvedené množstvo farebných odtieňov napr. v móde HAM8. Pre zobrazovanie na video je naozaj zbytočné kupovať si drahú grafickú kartu pracujúcu v režime "foto-kvality", t.j. 16 miliónov farieb (24 bitová kvalita). 16 miliónov je teoretická rozlišovacia schopnosť obrazu 4000x4000 bodov. Uvedená šírku pásma nemá v súčasnosti žiadna televízna norma. Možno to bude hudbou budúcnosti. A nakoniec predstavte si obrázok, kde by bolo 16 miliónov bodov a každý inej farby. Poriadny zmätok! Na druhej strane je pravdou, že rôzne tzv. írisové farebné prechody alebo lesky si vyžadujú uvedená šírku pásma, ale toto úsilie sa hneď stratí akonáhle začneme z nášho originálneho pásu vyrábať kópie.
Do zostavy doporučujeme zaradiť aj digitizér, t.j. zariadenie, ktoré digitalizuje z videozdroja (rekordér alebo kamkordér) jednotlivý snímok do číslicovej podoby, ktorú už môžeme ďalej spracovávať v počítači. Digitizérov je na trhu niekoľko typov. Od veľmi lacných, kde si ale počkáte aj niekoľko minút na finálnu digitalizáciu až po tzv. real-time digilizéry. Tieto vlastnia veľmi rýchle obvody na spracovanie videosnímku v reálnom čase bez nutnosti zastavenia videopásu v tzv. still móde. Najdokonalejšie zariadenia tohoto typu vedia digitalizovať celé sekvencie z videa a priebežne ukladať dáta na veľkokapacitný pevný disk. O týchto vymoženostiach súčasnej AD techniky si povieme neskôr.
Majitelia Amíg 1200 rozhodnutí spracovávať video pomocou počítača by mali uvažoval o kúpe turbokarty. Klasické pamäťové rozšírenie je síce lacnejšie, ale keď sa neskôr predsa len rozhodnete pre kúpu turbokarty prídavná RAM karta sa ukáže ako prebytočná a pôvodné lacné riešenie nás bude stál nakoniec viac. Navyše procesor Motorola 68020 v Amige 1200 je schopný adresovať maximálne iba 8 MB RAM. Všetky turbokarty pre Amigu 1200 majú schopnosť dosadiť FPU, t.j. matematický koprocesor a tie kvalitnejšie majú na karte konektory pre SCSI rozšírenie. Takže skôr ako sa pustíte unáhlene do rozširovania svojho miláčika doporučujeme sa trochu zamyslieť. Najideálnejšie, ale predsa len najdrahšie riešenie je kúpa Amigy 4000, ktorá sa dá ľubovoľne rozširovať, má silný zdroj a aj v tej najjednoduchšej verzii je osadená výkonnejším procesorom Motorola MC 68030. Ak sto už vlastníkom Amigy 1200 a hodláte investovať väčšiu sumu peňazí, Amigu 1200 môžete využívať ako sekundárne médium na editáciu podkladov, prípadné zálohovať dáta, pričom nie je problém medzi sebou obidva počítače prepojiť, napr. pomocou Parnetu (cez paralelný port).
Ak už máme videotechniku kúpenú, tak je samozrejme rozhodnuté. Ak si ešte len hodláte kúpiť videorekordér, tak doporučujeme sa rozhodnúť pre kvalitu super VHS. Na S-VHS norme sa používajú kvalitné kovové pásky, takže originál bude naozaj stáť za to.
Prípadné kópie pre ukážku vlastnej tvorby už môžu byť na lacných VHS nosičoch. Na pripojenom obrázku je jednoduchá schéma zapojenia. Magickým zariadením v zostave je genlok. Ak chcete dostať obrázok z počítača a videa na jeden snímok, tak sa bez tohoto zariadenia nezaobídete. Čo to vlastne je a ako celý ten zázrak pracuje? V televíznej technike je bežný výraz kľúčovanie. Ide o identický proces ako genlokovanie iba s tým rozdielom, že miešame dva zdrojové videosignály do sebe. Veľmi jednoducho si to rozoberieme na nasledovnom príklade. Určite sa každý stretol s televíznym vysielaním predpovede počasia. Keby neexistovalo kľúčovanie, tak by sme videli iba jeden zdroj videosignálu, ktorým je moderátor pred modrým pozadím. V skutočnosti by to bol veľmi komický obraz, pretože moderátor stojí pred modrým pozadím a rukami ukazuje na modrej plocho, kde budú zrážky alebo bude svietiť slnko a podobne. Jedna kamera teda sníme moderátora, ktorý máva rukami na modrom pozadí a druhá kamera sníma mapu republiky. Moderátor je cvičený tak, aby očami škúlil na monitor, ktorý nie je v zábere kamier a kde z réžie dostáva už nakľúčovaný obraz z dvoch kamier. Monotónne modré pozadie si akoby vystrihne z obrazu a umiestni sa miesto neho mapa republiky. Modrá farba bola vyberaná s ohľadom na farbu pleti, pretože táto neobsahuje modrá zložku a tak nemôže prísť pri kľúčovaní aj k vystrihnutiu časti tváre. Prvé kľúče mali kedysi možnosť sa nastrihnúť iba do presne definovanej modrej. Dnešná technika je samozrejme omnoho ďalej a už nie je problémom kľúčovať do akejkoľvek farby alebo prípadne aj z viacerých videosignálov do seba. Tento jednoduchý trik je už dnes tak dokonalý, že ho v obraze rozozná len cvičené oko.
Veľmi drahé profesionálne kľúčovacie zariadenia vie nahradiť lacný genlok pre počítače Amiga. V počítačoch Amiga 2000 je dokonca priamo výrobcom určený špeciálny video port, do ktorého sa dá napojiť veľmi jednoduchý genlok od firmy Commodore. Pred takmer desiatimi rokmi to bol malý zázrak, keď ste mohli vlastnú animáciu, napr. skákajúceho panáčika (vytvoreného v DPainte) zakľúčovať do videa z dovolenky pri mori.
Trh s genlokmi sa uspokojujúco rozbehol a dnes aj zariadenie pre semiprofesionálnu prácu na úrovni SVHS sa dá kúpiť v rozpätí 40 tisíc korún. Poďme sa bližšie pozrieť na jednotlivé kritériá, ktoré by mali rozhodovať o kvalite a teda aj kúpe genloku.

Genlock
Šírka pásma
Genlok by mal v FBAS prevádzke dávať šírku pásma 5 MHz (pozri predošlé články Amiga a video) a pre zložkovú prevádzku Y/C (S-VHS) by mal mať šírku pásma 5,5 MHz. Rozhodovanie je problematické, pretože takmer žiaden výrobca neudáva tento parameter v technickom popise. Dočítate sa iba, že sa jedná o FBAS alebo Y/C genlok.

Obrazová manipulácia s ovládačmi RGB
Dorovnávanie obrazu pomocou týchto ovládačov je veľmi pracné a nároční na čas. Ideálne je keď máte priamo možnosť si obraz dorovnať cez ovládač farby, jasu alebo kontrastu individuálne.

Zatmievanie (Fading)
Schopnosť genloku zatmievať a rozotmievať počítačový obraz do bežiaceho videa. Veľmi dôležité napríklad pri titulkovaní. Každý kvalitnejší genlok musí mať túto technickú charakteristiku.

Rušenie (Jitter)
Jedná sa o faktor, ktorý má rozhodujúcu úlohu pri kvalite prvej kópie z master pásu. Jitter je vlnovo prebiehajúce horizontálne rušenie, ktoré sa prejavuje na vertikálnych hranách obrazu. Väčšinou ho pozorujeme, keď používaný kamkordér je osadený zmenšenou záznamovou hlavicou. Akonáhle genlok zapojený do zostavy nepracuje bez straty obrazovej informácie (t.j. "neosekáva" šírku pásma) tento vskutku nepríjemný efekt sa zosilňuje a následná kópia je prakticky nepoužiteľná.

Zlučovač fázy nosnej farby (medzi vstupom a výstupom signálu)
Genloky, ktoré majú tieto interné výkonné schopnosti minimálne ovplyvňujú straty signálu a nedochádza k javu farebných tieňov na výstupe.

Regulácia farby, jasu a kontrastu
Obsluha je veľmi jednoduchá (podobne ako u televíznych prijímačov) a zároveň účinná. Tieto funkcie by mali byť samozrejmosťou u každého typu genloku. Reguláciou základných parametrov jednoducho ovplyvníme video obraz k počítaču aby mohli byť identické na pohľad.

Integrovaný RGB splitter
Na digitalizáciu obrazu zo zdroja signálu FBAS alebo Y/C musí byť genlok nevyhnutne osadený obvodom, ktorý sa nazýva RGB splitter. RGB signál sa prevádza do svojich zložiek (červená, zelená a modrá) a následne sa digitalizuje. Len veľmi lacné genloky spracovávajú iba analógový signál. Výsledok je samozrejme hneď poznateľný. Kvalitnejšie genloky digitalizujú videosignál okamžite na vstupe a už v digitalizovanej podobe ho delia na svoje farebné zložky. Tu prakticky nedochádza k strate obrazovej informácie a zmenšení šírky pásmu prenášaného signálu. Tieto genloky sa vo väčšine prípadov zaobídu aj bez drahých obvodov korektora časovej základne (TBC) a pracujú minimálne v kvalite S-VHS. Splitter ja základným komponentom u digitizérov videosignálu. U veľmi kvalitných kariet sa nachádza na doske genlok aj s digitizérom. Tieto zariadenia dosahujú najvyššej tzv. broadcast kvality, kde je šírky pásma v RGB móde až 28 MHz. Ak sa rozhodnete pre túto investíciu, môžete pokojne brať zákazky pre profesionálnu televíziu.

Stabilita signálu pni tzv. dropoutoch
Ani najkvalitnejšie profesionálne jednopalcové C-pásy sa nezaobídu bez porúch, tzv. drop-outoch (čítaj dropaut). Je to výraz z angličtiny a veľmi voľne by sa to dalo preložiť ako chyby pri liati vodivej vrstvy na nosné médium. Na pásy - nosiče záznamu si naozaj treba dať pozor. Na trhu sa objavuje množstvo lacných pásov pod rôznymi podivnými značkami alebo celkom bez mena. Opäť musíme zdôrazniť, že to najlacnejšie riešenie nemusí byť riešením vôbec. Žiadna technológia nevyrába videopásy v takej šírke ako ich kupujeme. Spravidla ide veľmi široký nosný pás, na ktorý sa nalievajú jednotlivé vrstvy. Tento široký pás sa potom reže na pásiky šírky ako ich bežne poznáme. Technická norma liatia sa dosahuje iba v strede veľkého pásu. Pásiky narezané z okrajov sa predávajú ako druhá alebo tretia trieda a mnoho "šikovných" obchodníkov na nich zarába ako na značke a ponúka ich samozrejme v prvej cenovej kategórii. Teda pozorne vyberať značku, ušetríte si tým nemálo problémov. Taký drop-out môže veľmi pokojne viest k známemu GURU (väčšinou u lacnejších genlokov) a tu už zostáva naozaj len meditácia, čo sa vlastne stalo? Dropy pásu sa väčšinou nachádzajú na začiatku a konci pásu, kde dochádza k zväčšenému mechanického namáhaniu nosného média, hlavne pri rýchlom prevíjaní pásu. Preto doporučujeme zbytočne nešetriť a odvinúť pás 20 až 30 sekúnd od začiatku. V profesionálnej praxi býva zvykom nahrať tmu (black burst) na prvú a poslednú minútu pásu. Dnešná hardwarová technológia je už tak ďaleko, že si vie poradiť s bežnými výpadkami záznamu. Tieto vymoženosti samozrejme treba zaplatiť v cene genloku.
Úplne najideálnejšie je pracovať s nelineárnym záznamom signálu a celé video mať zdigitalizované na pevnom disku. Ale to je už iná kapitola.

Skladanie obrazu (superimposing)
Táto funkcia umožňuje vkladanie videosnímku do počítačového zobrazenia vo vstupnej aj výstupnej fáze. Na dosiahnutie optimálnych výsledkov používaná počítačová grafika by mala mať podľa možností čo najvyšší kontrast.

Držanie synchronizácie pri statickej reprodukcii
Na demonštrovanie tejto vlastnosti si uvedieme príklad. Chceme dosiahnuť, aby prvý obrázok z videa našej dovolenky sa zastavil a do neho vošli titulky. V profesionálnom žargóne sa hovorí, že potrebujeme podkladovú "mrtvolku". Veľmi rýchlo odhalíme kvalitu interného synchronizačného generátora genloku, ktorý využíva daný polsnímok (teda našu "mrtvolku"). Ak dochádza k samovoľnému vertikálnemu scrolovaniu počítačového obrazu alebo prichádza k výpadku farieb, daným genlokom nedokážeme previesť požadovanú funkciu a jednoducho na tento efekt spracovania videa musíme zabudnúť. Jediná pomoc by bola v nasadení externého generátora časovej základne, ktorý vie simulovať výpadok synchronizácie. Toto riešenie je ale opäť finančne náročnejšie ako kúpa kvalitného genloku.

Tepelná odolnosť počas časovo dlhej prevádzky
Veľmi často sa stáva najmä u genlokov so zabudovaným sieťovým dielom, že po dlhšej prevádzke sa zhoršuje synchronizácia (ako vertikálna tak aj horizontálna). Po niekoľkých hodinách sa obvody zahrejú a výsledkom je zhoršená kvalita signálu, plávanie obrazu, rôzne druhy vlnových rušení, ktoré sú typickým dôsledkom zmeny horizontálnej synchronizácie. Čo robiť s takým genlokom? Nič iného nepomôže len ho nechať vychladnúť, teda práca sa odkladá na ďalší deň.

Prevodník Videosignál-/RGB
Obvodom s touto charakteristikou sú osadené iba drahšie genloky. Prichádzajúci videosignál je konvertovaný do RGB formy a následne mixovaný s Amiga RGB signálom, pričom na výstupe je k dispozícii signál FBAS alebo zložkový Y/C. Tento spôsob zmiešavania signálov (filtre sú tu nasadené, len keď je to nevyhnutné) je najefektívnejší a veľmi vysokej kvality. Okrem iného na výstupe môžeme využívať zapojenie SCART do televízora, ktorý povoľuje tento vstup. Televízny obraz je vynikajúcej kvality a môžeme robiť bez problémov aj s veľmi malými detailami, prípadne malým písmom pre titulky alebo podtitulky.

Alfa kanál
Kvalitní genloky sú jednoznačne tie, ktoré interne pracujú s digitalizovaným signálom. S rozvojom výkonnosti systémov u prenosom dát genloky začínajú plne využívať prenos cez 32 bitovú zbernicu. 24 bitou je dátových pre obraz a ďalších 8 bitov sa využíva na paralelný prenos komplementárneho obrazu. V praxi sa dosahuje pozoruhodný efekt priestorového zobrazenia. Komplementárny obraz (čo môžu byť aj titulky) sa genlokuje do pôvodného obrazu, pričom môže mať rôznu priepustnosť alebo intenzitu signálu. Kto vie využívať alfa kanál, vie aj dosiahnuť pekné a nenáročné efekty. U niektorých genlokov je riadenie alfa kanálu poskytované pomocou softwarového vybavenia.
Z uvedeného je zrejmé, že v hre je veľmi veľa faktorov. Investícia rádovo o niekoľko tisíc korún viac sa vždy vyplatí. Ale aj tu treba dať pozor, pretože nie vždy to najdrahšie musí byt najkvalitnejšie. Pred kúpou zariadenia by bolo vhodné sa poradiť s odborníkmi a ujasniť si presný účel, na ktorý chceme využívať fascinujúcu hru s pohyblivými obrázkami.

Motto: Kde nie je spojenie tam nie je velenie!

Všetko už máme na stole (chvalabohu) a teraz nastáva naozaj problém ako to dohromady zapojiť. Problém? Poviete si, veď prepojíme všetky šnúry a dráty a hotovo!
Vec skutočne jednoduchá a mala by byť elementárna sa v praxi ukáže väčšinou ako jeden z najkomplikovanejších problémov. Už len zapojenie do obyčajnej sieťovej zástrčky môže vyvolať hlboké vrásky na čele.
Elektrické rozvody v našich republikách sú zastaralé, analógové. Napätie v zástrčkách kolíše, podobne sieťová frekvencia a o stabilite fázy už ani nehovoriac. Keď si zapojíme pračku alebo si chceme osušiť vlasy fénom tento špecifický jav nás vôbec nemusí zaujímať. Horšie je to už keď máme inteligentný hardware, ktorý nemá riešenie pre podobné anomálie. Zapojíme si zostavu s genlokom, počítačom y videom a obraz nám k nášmu absolútnemu zúfaniu neustále pláva, je rušený alebo sa môže stať, že ani overscan nevytiahne statické uhnutie počítačovej grafiky na stranu. Riešení je niekoľko. Spravidla by malo stačiť ak všetky sieťové konektory napojíme na jednu zástrčku, čiže necháme ich na jedinom zemniacom zvode. Pozor na rozdvojky, ktoré sú opačne zapojené a obracajú fázu. Ideálne je používať predlžovací kábel s panelom na päť a viac zástrčiek (nikdy ich nie je dosť!). Ak toto zapojenie nevyrieši vaše problémy treba nakúpiť oddeľovací transformátor. Doporučujeme pracovať aj v nočných hodinách, keď je relatívne konštantný odbor v sieti. Ak avšak máte v susedstve továreň, ktorá "maká" na nočné smeny, tak potom na kľudnú nočnú prácu zabudnite. V profesionálnej praxi sa vynakladá nemálo investícií na odrušenie vplyvov externej siete.
Šťastný jedinec ktorý má už podobné problémy za sebou a teraz nastanú nové. Na genloku sú konektory CINCH na video sú zase BNC, na televízore pre zmenu SCART alebo DIN, no hotová pohroma!
Takže pár slov ku konektorom vôbec nemôže uškodiť:

CINCH
Trojpólový konektor v súčasnosti najviac používaný. Pôvodne ho používali iba Japonci a postupne ho prevzali aj ostatní výrobcovia. Používa sa v amatérskej praxi a veľa genlokov má prívody a vývody signálu iba cez CINCH. Nevýhodou u tohoto typu konektoru je, že stredový kolík má veľký prechodový odpor a pri častejšom zasúvaní a vysúvaní sa veľmi rýchlo vykýva.

BNC
Profesionálny konektor s dvojitým tienením a bajonetovým uzáverom. U tých kvalitnejších býva stredový signálový kolík zo zlata a zaručuje veľmi nízku impedanciu 75 Ohm. Na kvalitnejších videách sa vždy nachádza tento typ korektora pre videosignál, audio býva prevážne vyvedené do Cinchov. Aj kvalitnejšie genloky sú osadené vstupmi a výstupmi cez BNC. Doporučujeme si zabezpečil spojky BNC/CINCH a naopak vo väčšom množstve (tiež ich nikdy nebýva dosť!), vyhneme sa tak zbytočným problémom.

DIN-AV-Norm
Šesť pólový konektor, ktorý pôvodne zaviedli nemecký výrobcovu audiovizuálnej techniky. Dnes je už zastaralý, ale môže sa v praxi stať, že sa s ním stretnete. Ak máte video s takýmto výstupom je nutné si zohnať spojku, kde z jednej strany je DIN a z druhej 3 dvojpólové Cinche. Cez DIN zástrčku sú súčasne vyvedené 2 kanály audio (stereo) a FBAS signál.

SCART

Táto zástrčka bola vyvinutá ako európska norma a stretnete sa aj s označením Euro-AV konektor. Je to 21 pólový konektor a pripájame schému jeho zapojenia. Táto norma zaručuje splnenie najvyšších požiadaviek na kvalitu signálu. Sú tu vyvedené jednotlivé farby ako aj združený signál. Pre audio a video sú tu jednak vstupy aj výstupy. Cez SCART konektor je spojenie videa s televízorom alebo medzi dvomi videami úplne bez problémov. Ale aj tu treba rozlišovať. Videorekordéry nepracujú s RGB signálom a tento teda ani nie je vyvedený do SCART konektoru. Oddelené zložky farebného signálu sú vo veľmi drahých zariadeniach Betacam. Televízor interne pracuje so zložkami RGB a tak ho môžeme využiť ako prístupný monitor pre počítač Amiga, k tomu slúži jednoduché prepojenie káblom so SCART konektorom na jednom konci a na druhom s 23 pólovým Amiga-video konektorom. Ale pozor! Tento kábel sa nedá použiť na nahrávanie počítačovej animácie na video, pretože už bolo spomenuté, že RGB nie je vyvedené vo videorekordéroch. K tomu môžeme použiť videokonvertor, ktorý RGB prevedie do FBAS alebo Y/C signálu alebo genlok. Zložkový signál Y/C pre S-VHS normuje vyvedený nasledovne: Y kanál (Luminancia -jas alebo amplitúda signálu) je vedený cez video vstup/výstup, C - kanál (Chróma farebný tón alebo farebné sýtenie je vedený cez R - vstup Euro-AV konektoru. Moderné televízory majú dva SCART konektory. Jeden slúži na RGB signál a druhý na vstup signálu Y/C.

Konektor S-VHS
Normovaný konektor, ktorý je osadený na všetkých zariadeniach pracujúcich s kvalitou S-VHS a šírkou pásma 5,5 MHz. Sú tu vyvedené dve zložky: Y Luminancia (jas signálu), C - Chróma (farebný tón). Aj tu môže prísť k omylu pri zapojení, pretože S-VHS videorekordér má oddelené konektory pre vstup a výstup signálu. Veľmi dobrá funkcia pri prenose signálu je tzv. bypass, kde zložkový signál je vedený cez viacero videozariadení len premostením signálu, teda s minimálnou stratou a skreslením signálu.

Záver
Ten kto si ešte len trúfa vkročiť do problematiky spracovávania videa pomocou počítača bol oboznámený so základmi problematiky. Keď ste sa úspešne "prekúsali" až po tieto riadky máte len základné informácie, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa mnohým omylom a zúfalému škrípaniu zubov. Venovať sa tejto problematike je veľmi náročné ale pritom aj zároveň krásne. Všetkým počítačovým animátorom prajeme rozhodne viac tej radosti a potešenia pri počítačoch Amiga.
Pokračovanie nabudúce.

Pozn.: články boli naskenované ako text a preto obsahujú aj zopár chýb. Taktiež neručíme za zdrojové kódy (Asm, C, Arexx, AmigaGuide, Html) a odkazy na web. Dúfame, že napriek tomu vám táto databáza dobre poslúži.

Žiadna časť nesmie byť reprodukovaná alebo inak šírená bez písomného povolenia vydavatela © ATLANTIDA Publishing