Rozhovor s legendou – Zlaté časy Amigy I.

„A billion to nothing is just about three; a strange kind of genuis, that Mehdi Ali.“

Práve ste si prečítali úryvok textu z piesne The ChickenLips Blues, ktorú zložil Mike Rivers na rozlúčkovej Death Bed Vigil party. V roku 1991, keď sa Mehdi Ali dostal na čelo manažmentu, bol Commodore prosperujúcou firmou oceňovanou na 1 miliardu dolárov. Po troch rokoch, v apríli 1994, Commodore skrachoval.

Vyrastal v mestečku Colts Neck, štát New Jersey. O počítače sa zaujíma od roku 1973, keď mal takmer 12 rokov. Nemal vlastný počítač, ale BASIC sa naučil za týždeň. Vyštudoval Carnegie-Mellon University v Pittsburghu v obore Matematika/Informatika, ale študoval i kognatívnu psychológiu. Ovláda štyridsať programovacích jazykov, ale navrhuje počítače. Rád fotografuje a pracuje s drevom; má rád vodné športy a trénoval Aikido. Počúva rock a pije Pilsner Urquell. Dave Haynie.

Dave, povedal by si nám, ako si začínal, čo bolo tvoje prvé zamestnanie?
Keď som skončil školu, začal som pracovať v General Electric vo Philadelphii. Mal som pár ponúk, ktoré ma nezaujali a bol som na pohovore i na niekoľkých ďalších miestach (Microsoft, IBM). V GE to vyzeralo dosť lákavo, vábili vás rozprávkami, že budete pracovať na projekte Space Shuttle. To miesto bolo v skutočnosti otrasné. Bolo jasné, že pracovali na vývoji nukleárnych zbraní.
Hneď, ako som sa rozhodol odísť z GE, poslal som životopis „hľadačovi mozgov“ a o dva dni neskôr som dostal odpoveď, aby som ešte v ten deň prišiel na pohovor. Mal som na sebe oblečenie „protestu proti GE“ (biele rifle a doma vyrobená, čierna košeľa všetky decká, ktoré prijali spolu so mnou, sa postupne menili na nevýrazných unavených mužov, tak typických pre GE).
Tak som šiel na ten pohovor. Nakoniec som sa ocitol vo vestibule budovy rozprávajúc sa s človekom, ktorý vyzeral ako John Lennon. Hovoril som aj s členom správnej rady Commodoru, a potom zase s tým človekom z vestibulu, ktorý, ako sa nakoniec ukázalo, bol Bill Herd, hlavný inžinier pracujúci na projekte „TED“ v Commodore. V pondelok som navštívil Commodore, na mieste som dostal ponuku a ďalší pondelok som nastúpil. Netušil som, aký dobrý krok to nakoniec bol. Dokonca mi dali mierne vyšší plat ako v GE.

Na čom si pracoval a aké boli tvoje reakcie, keď si prvýkrát počul o Amige?
V čase, keď sa k nám dostali prvé zmienky o Amige a o záujme Commodoru o ňu, som pracoval na Commodore 128. Zdala sa byť naozaj úžasná. Prvú sme dostali do West Chesteru v období „Zorro“ (rok 1984, revízia A1000 so „Zorro“ základnou doskou v čiernej kovovej krabici; West Chester bolo centrum výskumu a vývoja Commodoru - pozn. aut.), ale nemohli sme sa k nej ani priblížiť.
Prvýkrát som si ju dobre prezrel na CES v januári 1985 v Las Vegas. Pracovali sme na Vianoce i na Nový rok, aby sme 25 počítačov C128 dostali do takého stavu, že vyzerali byť pripravené na odoslanie. Hlavným problémom bol čip 8563, čo bol 80 riadkový zobrazovací čip zdedený z projektu „Terminál pre C900“. Jednoducho nebol dobre zosynchronizovaný so zbernicou C128. C900 bola lacná pracovná stanica s procesorom Z8000 (1.6-bitový procesor, omnoho lepší ako x86) navrhnutá tak, aby na nej bežal Coherent, klon UNIXu. S rozlíšením v megapixeloch a v tej dobe Commodorom vyvíjaným blitterom stanica C900 mierila skôr na Sun ako na IBM.
Na konci výstavy sme sa (my všetci z Commodoru) museli zúčastniť prezentácie vo veľkom hotelovom apartmáne, kde nám ukázali A1000. OS ešte nebol hotový, ale predvádzali „hardcoded“ demá Fields, Boing! a Robocity; boli ohromujúce predtým ešte nikto nikdy nevidel niečo také na osobnom počítači. Posadali sme si dokola, pili sme pivo a presviedčali sme Dava Needla a niekoľkých ďalších ľudí od Amigy, z ktorých som vtedy ešte nikoho nepoznal, aby Amigu otvorili.

Ako to vtedy vyzeralo v Commodore?
Jack Tramiel chcel odísť a založiť si alebo kúpiť svoju vlastnú počítačovú spoločnosť, takže si zaumienil opustiť Commodore v najväčšom možnom chaose. Mnoho ľudí hovorí o Jackovi zlé veci a ako manažér bol naozaj ťažký prípad, ale počítače chápal ako svoje povolanie. Myslím si, že toto bol kľúč k jeho úspechu - manažérov (alebo aspoň väčšinu z nich), ktorí po ňom nasledovali, nezaujímalo či predávajú počítače, farebnú vodu alebo elastické sťahovačky z lykry, kým zarábali veľké prachy. Jack taktiež počúval inžinierov a dobre vedel, kto pozná odpovede a kto nie, a teda koho sa oplatí počúvať. Málokto z ďalších manažérov počúval niekoho iného okrem svojho ega.

Mimochodom, hovorí sa, že Commodore v tom čase pracoval na vývoji supertajného počítača s MC68000. Je to pravda?
Na jeseň 1983 sa rozhodne hovorilo o utajenom projekte 68000 zriadenom na neurčitom, odľahlom mieste. Potom, ako Jack v januári odstúpil, to nikto viac nespomínal. Keď Jack oznámil, že prevzal Atari, väčšina ľudí, ktorí mohli pracovať na projekte 68k, sa zjavila tam, v Atari. A predstavte si naše prekvapenie, keď Atari ST debutovalo a vyzeralo ako zlá imitácia architektúry C900.

Stretával si sa vtedy s ľuďmi ako Jay Miner, Carl Sassenrath, -RJMical, Dale Luck alebo David Morse?
Počas tých rokov som spoznal Dala Lucka a RJ Micala, i keď žili na opačnom pobreží, a teda sme sa nikdy nemohli často stretávať. Boli to tí najlepší a najzábavnejší ľudia v branži. Jay bol skvelý chlap. Stretol som sa s ním niekoľkokrát, ale najviac času som s ním strávil na DevCone v Paríži v roku 1990, kde sme svetu predstavili A3000. Viackrát som s ním večeral. Naozaj zaujímavý človek. Takže, keď ľudia ako Jay, RJ, Dale alebo Jim Mackraz mohli povedať niečo dobré o mašinách, ktoré som navrhoval, bola to naozaj odmena.
S Carlom a s mnohými ostatnými sme sa poznali veľmi dobre podľa mena a prípadne cez email, takže to bolo trochu zvláštne, keď ste prvýkrát stretli osobu, s ktorou ste si rok či dva dopisovali.

Bola to sranda pracovať Commodore? Prečo?
Bola to sranda pre množstvo dôvodov. Prevládali kamarátske vzťahy - boli sme priatelia a spolupracovníci. V halách sme bojovali s detskými pištoľkami, v labákoch hrala rocková hudba, v piatok sme mávali dlhé obedy, v lepších obdobiach nás manažéri zásobovali pivom a pizzou, aby sme boli šťastní a pracovali dlho do noci. Udialo sa množstvo príhod, niektoré z nich sú zaznamenané vo filme „The Deathbed Vigil and other tales of digital angst“, ktorý som natočil.
Najlepšie z toho všetkého asi bolo, že neexistovali nejaké obmedzenia. Neexistovalo žiadne čakanie na Microsoft, kým nastolí nejaký choromyseľný štandard. To je dôvod, prečo Amiga je skôr „umením“ ako výsledkom skupinového návrhu, ako je to bežné u moderných počítačov.

Pracovali tam fanatický nikdy nespiaci šialenci, ktorí pracovali dňom i nocou bez jedla, s očami červenými od neustáleho sedenia pred monitorom?
Áno, tak to tam naozaj vyzeralo. Boli tam ľudia, ktorí pracovali prakticky 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Niektorí prichádzali o šiestej ráno, niektorí o šiestej večer. Nanešťastie to vyzerá tak, že DNA vytvorila moje telo i myseľ, a tie vyžadujú spánok. Pracoval som na tom a dnes zhruba každých 24 hodín potrebujem 3 až 4 hodiny spánku. V minulosti som pravidelne pracoval aspoň jednu noc v týždni, po celé tie roky. Práve kvôli takýmto dôvodom som si nechával pod stolom spací vak.
Práca na Amige bola pre mňa často všetkým. Ak som doma (keď už všetci ostatní spali) práve nepracoval, tak som na Amige programoval alebo písal články alebo odpovedal na emaily a prispieval do diskusných skupín.

Ako sa rodili tie najlepšie a najbláznivejšie myšlienky a nápady?
Bill Herd a ja sme mali vo zvyku brať si papiere z práce do Margaritas (mexická reštaurácia), rozložiť ich po stole a pokračovať v práci pri jednom alebo dvoch krčahoch dobrého piva. Raz sme tam spolu s Gregom na servítkach navrhli A4091 (SCSI radič pre A4000 - pozn. aut.).
Kreativita často prichádza tak, ako by to nikto nečakal. Pracovali sme na A3000, prišli nové Buster čipy, a všetko fungovalo, len Bridge karta nie. Henri Rubin spanikáril a hneď na druhý deň požiadal o lietadlo plné Nemcov, aby nám prišli pomôcť. Trápil som sa s tým celý deň, ale musel som odísť k zubárovi. Nemci prileteli, ponúkli sa, že sa na to pozrú, tak som odišiel.
V rýchlosti približne 130 km/h som sa rútil dolu diaľnicou 322 v mojom starom červenom Fiere, rádio hučalo, cítil som sa perfektne, čo sa všetkého týka (pod Henriho tlakom, chronicky unavený, v krvi nebezpečne nízka úroveň kofeínu a alkoholu), a zrazu som to mal: absolútne presne som vedel, kde je problém.
Keď som sa vrátil, žiadni Nemci v dohľade. Vybral som Bridge kartu, urobil malú zmenu a vrátil som ju späť. A čo sa nestalo, tadá, už to fungovalo. Spustil som teda test Bridge karty a išiel som domov. Podľa všetkého, keď sa vrátili (odišli sa najesť a ubytovať), boli ohúrený. Na druhý deň bola sranda, každému som musel vysvetľovať, v čom bol problém, atď.

Tvoje najšťastnejšie obdobie v Commodore?
Asi neskoré osemdesiate a začiatok deväťdesiatych rokov. Vtedy som si mohol byť istý, že máme skutočnú skupinu pracujúcu na Amige 3000 a budúcnosť sa zdala byť aspoň na rok po dokončení A3000 skutočne žiarivá vďaka mašinám A1000+ a A3000+ založených na Pandora (AA) čipsete, ktoré mali byť následne nahradené AAA mašinami. Samozrejme, Mehdi Ali to všetko zničil, ale bola to pekná chvíľa, kým trvala.

Bol manažment v rokoch 1991/1993, ktorý viedol Mehdi Ali a Bill Sydnes, naozaj taký hrozný?
Ako som raz povedal, tí ľudia neboli schopní ovládať počítač a už vôbec nie riadiť počítačovú spoločnosť. Vlastne, oni sa absolútne nehodili na akýkoľvek druh podnikania. Sydnes bol úplne a dokonale nekompetentný. On sa ani nesnažil pochopiť, čo je to Amiga - bol to chlap odchovaný na PC (v IBM podľa všetkého viedol projekt PC jr, čo bol jeden z mála totálnych neúspechov IBM). Keď sa dostal na čelo vývojového oddelenia, zrušil všetky nádejné projekty, zámerne zastavil vývoj všetkých pripravovaných produktov a v podstate robil také neuveriteľné veci, a teraz VÔBEC nepreháňam, keď vyhlásim, že moja mačka Boggins by vývoj viedla lepšie.

Naozaj zrušili všetky vývojové projekty predošlého manažmentu?
Absolútne. Na jar roku 1991 sme mali vo vývoji dva projekty, ktoré mali skončiť ako reálne produkty pripravené do výroby v apríli 1992. Jedným bola moja Amiga 3000+, prvý AA systém. Druhým bola Amiga 1000+, ktorá by znamenala koniec A3000. Toto bola úplne nová, nenákladná architektúra na základe procesorov 68020/68030, ktorú navrhol Joe Augenbraun. Myšlienkou bolo pripraviť 25Mhz systém s AA, SIMM slotmi pre Fast RAM a IDE harddiskom v cene asi 800 dolárov, čo by v 92 bola úplne bomba. Keď v lete 1991 Sydnes prevzal vývoj, projekt A1000+ bol úplne zrušený a A3000+ bola degradovaná na „AA vývojovú platformu“.
Ďalším príkladom je A500 verzus A600. Predtým ako prišiel Sydnes, George Robbins pracoval na naozaj lacnej Amige, ktorú nazval A300. Nepoznám detaily, ale bola veľká asi ako C64 a viem, že George pracoval na nejakom super lacnom internom genlocku. Keď prišiel Sydnes, A300 zmutovala na A600, ktorá stála o 75 dolárov viac, pričom podľa väčšiny ľudí ponúkala menej ako A500.
Už to bolo dosť zlé, ale Sydnes a Ali zrušili aj A500. Ak sa dobre pamätám, po prvýkrát v histórii Commodoru sa stalo, že výroba produktu, ktorý sa stále úspešne predával (500 tisíc počítačov za rok), bola zastavená. Počet predaných Amíg rýchlo klesal. AA mašiny prišli neskoro, a to len preto, že ich uvedenie bolo zámerne zdržané. Ale to nestačilo. Ali a Sydnes neverili v AA, a tak neobjednali dostatočné množstvo súčiastok. Preto v najdôležitejšom období, na vianoce roku 1992, bolo množstvo Amíg A600, ktoré nikto nechcel a málo A1200, čo boli v skutočnosti dobré počítače. Ak sa dali zohnať.
Toto bola príčina, ktorá vrhla Commodore do ekonomického víru, z ktorého už nebolo návratu. Tak vznikli 350 miliónové straty, a preto v roku 1993 nezostali žiadne peniaze na iné produkty, čo spoločnosť v roku 1994 položilo.
Keď nastúpil Lew Eggebrecht, mnou podporované projekty za vlády Sydnesa (AAA prototyp, A4091, DSP karta, architektúra Acutiator) sa stali oficiálnymi. Ale Eggebrecht nebol vodca, nemal žiadnu víziu, nevedel bojovať. Hádam, že to bol jeden z tých pôvodných ľudí od IBM-PC, čo podľa všetkého bolo dôvodom vysokého platu a rešpektu, ktorého sa mu dostávalo medzi blbmi ako Ali, ale nie medzi tými, ktorí skutočne trávili čas navrhovaním architektúr počítačov, takže ste nevedeli, či sa máte smiať alebo dolámať tomu človekovi všetky kosti za to, že nás 15 rokov preklínali takým biednym a očividne zle pozliepaným hackom ako pôvodné PC. Odbočil som...

Bolo ešte možné zvrátiť beh udalostí po Aliho a Sydnesovom „manažmente“, a tak zabrániť krachu Commodoru?
Ako sa hovorí, nebolo to nič také, čo by sa nedalo zvládnuť použitím stroja času a účinnej pušky. Ale vážne, dosť o tom pochybujem. Jednoducho už nezostali žiadne peniaze na výrobu nových produktov, tým menej na ich vývoj. Napríklad, niekoľkí Gregovi ľudia navrhli nový 68040/68060 modul. S týmto modulom by Amiga 4000 bola na 25Mhz takmer dvakrát rýchlejšia, pričom bolo možné osadiť 040 na 40Mhz alebo 060 na 66Mhz. Ale čo bolo úplne najlepšie, vďaka zákazníckym hradlovým poliam by tento modul bol veľmi lacný.

Čo boli podľa teba tie najdôležitejšie momenty, ktoré neskôr prispeli ku krachu Commodoru?
Technológia žije z investícií. Vývoj čipov je nákladnejší ako vývoj systémovej architektúry, systém je drahší ako software a software tiež nie je zadarmo. Ešte pred Alim a Sydnesom Commodore nereinvestoval svoje zisky (bolo to úplne šialené, keď Ali mal väčší plat ako šéfovia firiem IBM, Compaq, DEC alebo Apple) a na trhu neexpandoval.

Kto bol/je podľa teba väčší diabol - Ali alebo Gates?
Pre celý priemysel? Očividne Gates spôsobil viac škody. Na druhej strane, čo sa týka morálky, Ali bol určite väčší „diabol“. Gates môže mať ego veľké ako štát Washington, ale bledne v porovnaní s Aliho egom. Obávam sa, že Gates je ako Tramiel - vie ako predávať veci a vie, kedy ma počúvať ostatných. Ali sa správal tak, ako keby počúvať niekoho iného bolo prejavom slabosti. Obklopil sa idiotmi, ktorí hovorili iba „áno“, čo je najkratšia cesta do pekla.

Mimochodom, Carl má na Aliho jednoznačne iný názor (pozri AR č. 30 - pozn. aut.). Zaujímavý kontrast. Myslíš si, že má takýto názor preto, že z Commodoru odišiel veľmi skoro (v roku 1985), a neskôr pre Commodore pracoval iba externe (na zmluvu), takže nepoznal podmienky, ktoré tam vládli?
Presne. Veľmi, veľmi zriedka sa ukázal vo West Chesteri. Ako zmluvný partner bol mimo, nevidel, ako Ali nakazil celú spoločnosť. Hej, ja som si to tiež všimol až vtedy, keď prišiel robiť bordel do vývojového oddelenia.
(Pokračovanie v budúcom čísle.)

Vytlačiť článok

Pozn.: články boli naskenované ako text a preto obsahujú aj zopár chýb. Taktiež neručíme za zdrojové kódy (Asm, C, Arexx, AmigaGuide, Html) a odkazy na web. Dúfame, že napriek tomu vám táto databáza dobre poslúži.

Žiadna časť nesmie byť reprodukovaná alebo inak šírená bez písomného povolenia vydavatela © ATLANTIDA Publishing

AMIGA REVIEW

ATLANTIDA NEWS